Boh nehovorí. Nesie iba to, s čím každý sa borí a kráča hrbato. Z poloprázdna ulíc slabosť i strach zíva. V bytoch nie blízkosť líc, lež ťažoba sa skrýva. Zomrel. Nehovorí. Je s nami, tu i tam keď choroba korí či smrť, či zrady klam. V hrobe nehovorí a zbavil nás zlého, čo každý z nás tvorí kašľúc na iného. Vychádza z hrobu s dychom „Pokoj!“ nám. Odňal zla porobu, vyliečil bolesť z rán. Vstal z mŕtvych Ježiš. Opäť ide k nám spýtať sa: „Veríš, že rád Ťa mám?“ Surrexit Kristus v tebe, i vo mne zdieľaj ten status v noci i vo dne. Veľká noc, Jeruzalem 12. 4. 2020, B.Š. [Text v pdf tu]
Archív kategorií: Poézia
Nečakane
Vinš nesmelo,
predkladám.
To by sa nesmelo
podliehať náladám.
Prišiel nečakane… (celý vinš tu)
Má opraty
Zradený a zajatý,
výsluchom
Zbitý a pribitý,
mŕtvy sťa prekliaty.
… celý vinš