Kniha Jozue opisuje v kapitolách 3 – 4 veľkolepý prechod Izraelitov cez rieku Jordán, čoho pripomienkou na veky budú kamene v Gilgále. Štúdia o pozastavenom Jordáne v Joz 3,17 (uverejnená v časopise Studia Biblica Slovaca) skúma vyjadrenie, podľa ktorého mali kňazi údajne pevne stáť na suchej zemi uprostred Jordánu – zatiaľ čo všetok Izrael prechádzal po suchu.  Slovom „pevne“ sa zvykne aj v mnohých iných moderných prekladoch (porov. tu) prevádzať hebrejský absolútny infinitív הָכֵן v Joz 3,17. Údajne sa tak charakterizuje postoj kňazov nesúcich archu PÁNOVEJ zmluvy. Predložená štúdia poukazuje na to, že tento preklad bol ovplyvnený Vulgátou, nie je podložený Septuagintou a má mnohé iné slabiny. Návrh, ktorý má niekoľko výhod a odôvodnení, chápe hebrejský infinitív ako prídavné meno, ktoré charakterizuje Jordán – pozastavený kvôli procesii vedenej PÁNOM celej zeme. Dôraz nie je teda na subjektívne údajne mocnom postoji kňazov, ale na pozastavenom a ináč mocne tečúcom Jordáne, ktorý ustúpi pre prechádzajúcim PÁNOM.