Ž 1-41 Prvá kniha Žaltára

Ž 1

1a

 

Blažený človek,čo nekráčal podľa rady bezbožných

1b

  a nestál na ceste hriešnikov,

1c

  ani nevysedával v kruhu posmeškárov,

2a

ale v PÁNOVOM zákone je jeho záľuba

2b

a o jeho Zákone rozjíma dňom i nocou.

3a

A bude ako strom zasadený pri ramenách vôd,

3b

   čo prináša ovocie vo svojom čase,

3c

   a jeho lístie nikdy nevädne;

3d

darí sa mu všetko, čo podniká.

4a

No nie tak bezbožní;

4b

ale, tí sú ako plevy, čo vietor ženie pred sebou

5a

Preto bezbožní neobstáli na súde,

5b

ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých.

6a

Lebo PÁN pozná cestu spravodlivých,

6b

ale cesta bezbožných zhynie.

 

Ž 2

1a

Prečo sa búrili pohania?

1b

a národy mrmlú daromnosti

2a

Povstávajú pozemskí králi

2b

a vladári konšpirujú spolu

2c

proti PÁNOVI a proti jeho pomazanému:

3a

  „Roztrhajme ich putá

3b

   a ich povrazy zhoďme zo seba!“   

4a

Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva;

4b

Pán ich privedie na posmech.

5a

Vtedy na nich zavolá rozhorčene

5b

a v svojom hneve ich vydesí:

6a

    Veď ja som ustanovil svojho kráľa

6c

    na Sione, mojom svätom vrchu!

7a

Zvestujem PÁNOVO nariadenie:

7b

On mi povedal: Ty si môj syn.

7c

    Ja som ťa dnes splodil.

8a

    Žiadaj si odo mňa

8b

    a dám ti do dedičstva národy

8c

    a do vlastníctva končiny zeme.

9a

    Rozbiješ ich žezlom železným

9b

    a jak hrnce hlinené ich rozdrobíš.“

10a

A teraz, králi, pochopte;

10b

dajte sa poučiť/poopraviť, sudcovia zeme.

11a

Slúžte PÁNOVI v bázni

11b

a s chvením sa mu klaňajte.

12a

Pobozkajte syna     (Podvoľte sa zákonu /?/)

12b

žeby sa nerozhneval a vy by ste zhynuli na ceste,

12c

lebo jeho hnev sa rýchlo rozpáli.

12d

Blažení sú všetci, čo sa spoliehajú na neho.

 

Ž 8

 

Ž 19