16. nedeľa „A“

Mud 12,13.16-19 (prvé čítanie, 16. ned. A) – o múdrej zhovievavosti

Prvé čítanie pochádza z jedinečnej biblickej Knihy múdrosti. Spis hovorí presne o múdrosti podľa Božej mysle, ktorá jestvuje a účinkuje medzi ľuďmi. Najprv ju predstavuje v kapitolách 6–9, a potom v druhej časti knihy (Mud 10,1–19,22) autor ukazuje, ako sa múdrosť prejavuje v dejinách. Podstanú časť tvorí nový pohľad na udalosť exodu, putovanie púšťou a dozrievanie ľudu Izraela.

V tejto najdlhšej časti sa dejinné pohľady prepletajú s úvahami. Jednou z nich je aj zamyslenie, ako múdrosť účinkuje voči nepriateľským Kanaánčanom (12,3-22). Hoci to boli úhlavní nepriatelia, Božia múdrosť bola zhovievavá aj voči nim – veď i oni boli ľudia (v. 8). Hoci Múdrosť vie, že patrili k zlému pokoleniu, jednako im ponechal možnosť na obrátenie (vv. 10-11).

Liturgická stať je vybraná z časti, v ktorej sa hovorí o Božej múdrosti, ktorá má svoj základ v spravodlivosti (vv. 13-15). Božia spravodlivosť je celkom iná ako ľudská distributívna, či trestajúca spravodlivosť. Božia spravodlivosť sa zakladá jedine na Božej moci, ako to zdôrazňuje začiatok každého verša (vv. 16-18). Text celkom jasne hovorí o Božej spravodlivosti a múdrosti – ktoré sú založené na jedinej skutočnej moci – s cieľom zdôrazniť, že žiadna ľudská moc, či vláda nedokáže vládnuť nestranno, zhovievavo a láskavo. Niet múdrejšej vlády ako je Božia spravodlivosť, ktorá spravuje všetko s veľkou zhovievavosťou. Nečudo, že poznáme známe vyobrazenie Márie, Matky Božej ako Sídlo múdrosti, ktorá v lone nesie samotnú Múdrosť.

Vynikajúco a potešujúco stať uzatvára samotný v. 19, ktorým uzatvoríme aj túto úvahu:

„Takým počínaním si poučil svoj ľud,
že ten, kto je spravodlivý, má byť ľudomilný.
Svojim synom dal si nádej radostnú,
že im dávaš príležitosť na pokánie, keď zhrešia.“