6. veľkonočná nedeľa „A“

Sk 8,5-8.14-17 (prvé čítanie, 6. veľkon. ned. A) – vo vytrvalej službe Slovu aj popri ziskuchtivých

Po Štefanovej smrti Skutky opisujú príbeh ďalšieho zo siedmich – Filipa. Popri Šavlovi a Petrovi je treťou postavou, ktorá sa úzko spája so Štefanom. Nachádza sa v druhej časti Skutkov – je Štefanovým kolegom, nazývaným aj „evanjelista“ (Sk 21,8). Filipov príbeh ohraničuje kľúčové slovo „evanjelizovať“ (8,4.40) a pozostáva z dvoch častí: činnosť v Samárii spolu s Petrom a Jánom (vv. 4-25) a krst pohana (vv. 26-40).

Liturgická stať je z úvodu prvej časti. Filip najprv evanjelizuje v Samárii (vv. 4-13) a potom prichádzajú i apoštoli (vv. 14-25). Liturgia vynechá krátku stať o mágovi Šimonovi (vv. 9-13), ktorého asi ľudia v Samárii veľmi zbožňovali. Lež ohlasovaním Filipa musel zostúpiť z piedestálu samoslávy. Krátka stať však vhodne dokreslí veľkosť Filipa. Zatiaľ čo mág sa necháva unášať oslavovaním svojej činnosti, o Filipovi sa šíri rovnaká správa účinnejšie, bez toho, žeby on na tom stál (porov. v. 13). Dokonca aj mága Šimona ohromia veľké divy, ktoré koná Filip.

Filip pripravil cestu Božiemu kráľovstvu – ohlasovaním nie seba, ale Božieho Slova. Skutky hovoria, že Ján a Peter sa potom vydali do Samárie, aby pokračovali v ohlasovaní Božieho kráľovstva a vo formovaní učeníkov – najmä tým, že na nich vkladali ruky, aby prijali Ducha Božieho. Liturgia opäť z pochopiteľných dôvodov vynechá pár riadkov o problematickom Šimonovi, ktorý nemal najčistejšie úmysly (vv. 18-24).

Liturgická stať chystá veriacich k hlbšiemu uvedomovaniu si Božích darov. Tie sme dostali prostredníctvom vkladania rúk apoštolov a tak Cirkev pripomína, aby sme viedli život podľa Božieho Ducha a nie podľa hodnôt, ktoré prevracajú a zneucťujú každého človeka.