Správa zahŕňa aj odkaz na dokument s výkladom biblického textu
„Grécke slovo eleos sa vyskytuje 6-krát v Lukášovom evanjeliu a zohráva kľúčovú úlohu pre správne chápanie Božieho milosrdenstva… Boh preukázal milosrdenstvo Alžbete a počala (1,58) a Samaritán preukázal milosrdenstvo poranenému človekovi (10,37).“ (s. 22) Samaritán neodpúšťal, ale konkrétne pomáhal biednemu človeku. V predložených skriptách Lukáš a Skutky apoštolov sú podobne Pokračovať na Lukáš a Skutky apoštolov
Svojím tvrdením „…veď som vedel, že si láskavý a milosrdný Boh, trpezlivý a veľký v zľutovaní a zmilúvaš sa nad nešťastím“ prorok Jonáš vyčítal Bohu, že je taký dobrotivý a že dokáže prepáčiť hrozné hriechy (Jon 4,2). Asi s tým nebol veľmi uzrozumený, lebo kniha proroka Jonáš fakticky končí otázkou Boha nasmerovanou Jonášovi, v ktorej Boh jasne vyvracia Jonášov nesprávny postoj k Božím atribútom. I dnes jestvujú ľudia, ktorí chcú odvodiť vlastnosti Boha od toho, čo hovoria o ňom mnohí v stáročnej kresťanskej histórii. Ako je to s Božím vznešeným atribútmi ako ľútostivý, milostivý, milosrdný a podobnými, podľa Božieho zjavenia už vo Svätom písme Starého zákona, o tom hovorí štúdia Ľútostivý a milostivý Boh. Pokračovať na Ľútostivý a milostivý Boh
Lotor v Lukášovej verzii (23,42) je jediná postava v Novom zákone, ktorá oslovuje Ježiša len jeho vlastným menom „Ježišu!“, bez akéhokoľvek dodatku. Táto literárna jedinečnosť v Lukášovom diele upútala pozornosť vykladačov Písma už dávnejšie, hoci jej výklad ostáva neuspokojujúci. Na základe pozitívneho využitia mena Ježiša typológie Jozueho vovedenia do Zasľúbenej zeme, uvedená štúdia (Liber Annuus 64 [2014] 273-285) predkladá výklad, ktorý stojí na mimoriadnom úmysle autora tretieho evanjelia – zomierajúci lotor je hovorcom vysokej typológie Ježišovho vstupu/eisodu do kráľovstva.
