Mysleli si, že je Ježišovým otcom

Jozef ho vo svojom živote uprednostnil pred svojím plánom. A tak ho Boh učinil svedkom vznešenejšieho plánu vtelenia Boha. Evanjelista predstavuje Jozefa ako mlčiaceho. Jozef pokorne načúval Božiemu plánu a svojou disponibilitou zároveň vyjadril nad ním úžas.

Nútený únik do zahraničia a späť

Únik do Egypta (Assisi, Giotto, 1304-1306)

V druhom sne ho Pánov posol varoval pred smrtonosným Herodesovým plánom. Jozef opäť koná dôsledne podľa anjelových slov. Musí chrániť Máriu a narodené dieťa pred nebezpečenstvom násilnej smrti. Poslušnosť Božiemu plánu je prejavom jeho dôvery a vedie ho k záchrane života iných. Nezanechal svoju rodinu preto, aby išiel do zahraničia zarobiť. Stal sa cudzincom, aby žil on i jeho rodina v láske. Nie je možné ani ináč vyložiť počin poslušnosti a viery, ktorý zachraňuje iných. Keď pominulo jedno nebezpečie, opäť poslušný Pánovmu posolstvu, v treťom sne, vracia sa do otčiny. Evanjelista Matúš poznamenáva, že ani po návrate z Egypta sa nemohol usadiť v rodnom Betleheme. V Judsku vládol Herodesov syn Archelaos, ktorý bol rovnako neľútostný ako jeho zosnulý otec Herodes Veľký. Archelaos bol rozhodne krutejší ako jeho brat Antipas, ktorý vládol v Galilei, dal zabiť Jána Krstiteľa a bol Ježišovým nepriateľom. Preto sa Jozef bál ísť domov do Judey – nechcel riskovať život svojej rodiny. Vo štvrtom sne mu Pán teda navrhne, aby šiel do bezpečnejšej Galiley. I v tomto konaní sa odkrývala Jozefova pokorná poslušnosť, v ktorej Boh modeloval svoje vyvolenie.

Spravodlivý remeselník v Galiley

Od začiatku manželského vzťahu bol Jozefov postoj preniknutý poslušnosťou Bohu. Dôveroval Bohu a verne realizoval jeho vôľu, keď ochraňoval svoju rodinu. Pre tento postoj niet v Písme vhodnejšie prídavné meno ako spravodlivý. Spravodliví podľa Písma sú tí, čo ako Noe svojím konaním zachraňujú iných, čo veria ako Abrahám, čo nekráčajú cestou bezbožných a rozvrátenia vzťahov, ale majú záľubu v Pánovom zákone. Spravodliví pomáhajú núdznemu. Slovami Ježišovho záverečného podobenstva, spravodliví sú tí, ktorých si Pána postaví po svojej pravici, lebo sústavne robili dobro núdznym. Mali stále hlad a smäd po dobrých skutkoch a to ich motivovalo a otvorilo im bránu večného života. Ako iný Jozef, z Arimatey a človek tiež spravodlivý, sú to ľudia, ktorí pomáhajú iným i v čase smrti – pochovávajú ich. Písmo pridalo Jozefovi meno spravodlivý a tým traduje od prvopočiatku jeho znamenitý profil. 

Malý galilejský Nazaret sa teda podľa Pánovho plánu stal otčinou Jozefovej rodiny. Odtiaľto putovali na sviatky do Jeruzalema. Evanjelista Lukáš zachytil, že nielen pri obetovaní Ježiša boli prítomní rodičia, ale Jozef bral každoročne celú rodinu do Chrámu. Lukáš i Mária menujú Jozefa ako Ježišovho otca, rozhodne nie preto, žeby nevedeli, že Jozef bol otčimom. Hoc nie fyzicky, ale právne a najmä svojim životom bol Jozef nielen milujúci a citlivý manžel ale i starostlivý otec a ochranca života.

Tesár, kováč, stavbár alebo kým vlastne bol?

Jozef tesár (Louvre, G. de La Tour, 1642)

Jozefa už Písmo nespomína počas Ježišovej verejnej činnosti. Evanjelisti sa zhodujú vtom, že Nazaretčania pochybujú o Ježišovi ako o prorokovi, nakoľko poznajú jeho rodinu. Podľa Marka ho nazývajú „syn Márie“ (6,3), zatiaľ čo Matúš traduje pomenovanie „tesárov syn“ (13,55) opäť bez udania mena otca. Lukáš pri uvedení Ježišovej verejnej činnosti uzatvorí, že „ľudia si mysleli, že je synom Jozefa.“

„ľudia si mysleli, že je synom Jozefa.“

Ježiš bol spočiatku známy vďaka Jozefovi, ktorého museli okolití dobre poznať, nakoľko sa odvolávajú na neho ako na remeselníka. Jozef pravdepodobne pracoval v blízkom rozmáhajúcom sa meste Seforis, kde bolo podstatne viac pracovných príležitostí. I Ježiš bol remeselník ako Jozef. Nazaretčania ho poznali ako „tesára.“ Hoci skorá tradícia od Justína (+ cca 165 po Kr.) pripisuje Ježišovi výrobu pluhov a jariem, grécky všeobecný výraz tektón znamená tesár, kováč, stavbár, alebo iný remeselník. Výraz tektón, ktorým sú označení Jozef i Ježiš, svedčí predovšetkým o tom, že pracovali ťažko. Jozefa aj vďaka dobrej výchove k práci poznali Ježišovho otca. Jozefa vnímavého na Božie vnuknutia, citlivého manžela, vytrvalého v ochrane života a známeho ako pracovitého, by človeku ani inak nedalo ako ho nazvať otcom Ježiša, napriek tomu, že mu bol len otčimom, Bohom vyvoleným.