O premenení
Vrch veľký prichystal im cestu.
Kráčali štyria na hor pospolu.
Zahalil ich biely mrak, sťa nevestu;
nevzplanul oheň, nedošlo k popolu.
Dotyk Boží objal ich v tej chvíli.
Dvaja iní muži s Ježišom tam stáli.
Hovorili s ním, a on podobne s nimi…
dodnes ľud Boží túto udalosť chváli.
Mojžiš – so Zákonom a slovo – Eliáša.
Petrova reč prekypuje šťastím,
bázne pocit srdcia im povznáša.
Stany stavať – je rozhodnutím slastným.
Len v jednom mene plnosť je.
Len jeden tam slávou žiari.
Len jeden je prameň nádeje.
Len jednému slnko je v tvári.
Zostal tu iba jeden Muž.
Hlas Otca Synom svojím ho volá.
Ostatných niet, zmizli už:
„Nevideli ste iného, len Boha“.
Boh premenil sa pred človekom,
nech z človeka tyran nevzíde.
I človek sa má meniť s vekom,
vnášať dobro kdekoľvek príde.
Chystajme srdcia i mysle svorne!
Čo premenou nám Pán chcel ukázať?
O udalosti dumajme pokorne!
…je dobré pre nás jemu slávu vzdať.
FCS úctivým dovolením redakcie benediktínskeho občasníka Estote benedicti