29. nedeľa “A”

Kýrov valček (580 – 530 pred Kr.)

Iz 45,1.5-6 (prvé čítanie, 29. ned. A) – od východu slnka až…

Liturgický výsek Iz 45,1.5-6 je zo state 45,1-8 o perzskom kráľovi Kýrovi, ktorý bol podľa tohto úryvku Pánov “pomazaný” (v. 1). Stať sa podobá stati o inom  vyvolencovi – o PÁNOVOM služobníkovi (42,1-13). V prvej časti tejto state je služobník predstavený pred PÁNOM, kým v druhej časti je vyslaný PÁNOM. Naša liturgická stať o Kýrovi sa však aj líši od state o PÁNOVOM služobníkovi. Kýrus je síce tiež predstavený pred PÁNOM, ale svedkom predstavenia je už aj Izrael (44,24-28). Pokiaľ ide o druhú časť, tak rozdiel je ešte väčší. Kým PÁNOV služobník misiu plní vedome a s nasadením, Kýrus svoje poslanie koná tak, že ani nevie o tom žeby bol poslaný, a tobôž nevie kto ho vlastne posiela. Vo v. 4 PÁN jasne hovorí: “Pre môjho služobníka Jakuba a pre Izraela, môjho vyvoleného, zavolal som ťa po mene; vyznačil som ťa, a ty si ma nepoznal.

Skoro až ironicky, aj pre samotný Izrael, PÁNOV pomazaný je z iného národa, a predsa splní poslanie, ktoré mu PÁN určí – v prospech iných. Kontrast badať silnejšie, keď Boh opisuje, ako si Boh prisvojil Izrael a ako ho obdaroval (v. 3: “Dám ti poklady ukryté v tme a tajnosti skrýš, aby si vedel, že ja som Pán, ktorý ťa volám po mene – Boh Izraela.”). Kýrus naproti tomu ani nevie, akú veľkolepú úlohu plní. Iróniu tohto obdobia nemohol Izraelita prehliadnuť. No jej úloha by mala cvendžať v ušiach práve tomu, kto pozná PÁNA; nie Kýrovi.

Cieľ tejto irónie nespočíva v tom, aby sa vysmievali z Kýra, alebo aby sa nejakým spôsobom dostal k poznaniu PÁNA. Cieľom je to, aby samotný Izrael opätovne rozpoznal svojho Boha (veď Boh pozná jeho po mene [v. 3]) a aby Boha spoznali aj za hranicami Izraela. Kýrova úloha, podobne ako aj úloha Asýrie (palica v Božích rukách, 10,5-7), je z ich strany nevedomou službou Bohu. Nie sú aktívni a vedome zapojení do Božieho plánu, ale i napriek tomu, Boh si ich môže použiť.

Akákoľvek misia, aj tá veľkých kráľov a predsa nevedomých, slúži iba jednému, aby všetok ľud „od východu slnka až po západ“ rozpoznal, že PÁN je Boh. Aj pre nás čítanie necháva otázku, dokedy sa budem spoliehať na pabohov a na moje rôzne zdanlivé istoty? Nemal by si človek opakovane zaostrovať zrak svojho vnútra na jediného Boha, ktorý pozná každého jedného po mene…?

Zaujímavosť: Stojí za to si prečítať niečo o Kýrovom cylindri, o mimobiblickom dokumente, ktorý súvisí so spomínaným perzským kráľom.