Category Archives: Biblistika

Vedecké, resp. odborné štúdie, alebo výstupy

Stopy ducha múdrosti v Starom zákone

Téma múdrosti (hebr. chochmá חָכְמָה) patrí k hlavným teologickým témam v knihách hebrejskej Biblie aj gréckej Septuaginty. Podobný význam možno pozorovať aj v multifunkčnom použití motívu ducha (henr. rúch רוּחַ). Zatiaľ čo viac ako 350 výskytov slova “duch” רוּחַ sa hojne používa u prorokov, ako sú Izaiáš, Ezechiel, alebo v spisoch, ako sú Žalmy, Jób, Príslovia a Kazateľ, dominantné použitie lexémy חָכְמָה má 149 výskytov v Prvej knihe kráľov (17 ×), v knihách Jób (18 ×), Príslovia (39 ×) a Kazateľ (28 ×). Syntagma, ktorú tvoria tieto dve lexémy – „duch múdrosti“ – je v Biblii veľmi zriedkavá. Táto krátka exegetická štúdia skúma použitie a význam syntagmy v rámci troch výskytov v hebrejskej Biblii: Ex 28, 3; Dt 34, 9 a Iz 11, 2. O syntagme v týchto biblických pasážach sa bude hovoriť najprv v ich vlastnom literárnom kontexte. Potom ich výklad môže poslúžiť ako jeden malý príspevok pre ďalšiu teologickú diskusiu o teologickom dopade postupnej zmeny významu múdrosti v rámci kánonu Starého zákona.

Kľúčové slová: duch, múdrosť, tkáči, Jozue, ideálny vládca.

Kajúca modlitba (Neh 9)

Štruktúra Nehemiášovej modlitby (Neh 9,5–10,1) bola skúmaná veľakrát. Výsledky sa rôznia. Jeden z problémov pri hľadaní štruktúry bolo opakovanie sa tém ako Božia dobrotivosť, neposlušnosť a hriechy predkov, trest v podobe nadvlády iných mocností, ktoré údajne iba ťažko tvoria akúsi harmonickú štruktúru. V predloženom výskume sme literárnu kompozíciu dlhej naratívnej kapitoly začali identifikovaním menších textových jednotiek na základe hebrejskej syntaxe, motív v menších sekciách a opakujúcej sa evidentnej sedempočetnosti. Až následne bolo možné ľahšie identifikovať väčšie sekcie zoskupením menších textových jednotiek. Prišli sme k záveru, že medzi počiatočnou Abramovou sekciou a koncovou sekciou „my“-dnes sú tri väčšie naratívne sekcie zamerané na tri skupiny ľudí: otcovia, synovia a „my“-minulosti. Kompozícia poukázala, že modliaci sa radia k predchádzajúcim dvom neposlušným generáciám, ale rovnako sa chcú poníženou prosbou pripodobniť predobrazu poslušného a verného Abrama.

Kľúčové slová: Nehemiáš 9,5–10,1, modlitba, kompozícia, hebrejská syntax, sedempočetnosť.

Desať krát na Sinai

Vrch Sinaj vymedzuje kapitoly 19 – 34 od zvyšku Knihy Exodus. Naň zostúpil PÁN, aby zjavil svoje zámery v prospech svojho ľudu. Z tohto dôvodu Mojžiš vystupoval nahor k Bohu, aby PÁNOV plán sprostredkoval ľudu. Boh volal Mojžiša k sebe na vrch a on k nemu vystupoval. Občas však vystúpil aj zo svojej iniciatívy, hoci vždy v prospech vzájomného vzťahu PÁN a ľud. Koľkokrát a kedy presne Mojžiš vystúpil na vrch, nie je tak jednoznačné. Autori majú na to odlišné názory. Predložená štúdia skúma počet Mojžišových výstupov k Bohu. Zároveň odlišuje každý z výstupov svojím obsahom, ale aj personálne. Pri niektorých výstupoch totiž Mojžiša sprevádzali aj iné osoby – Áron, kňazi a starší či Jozue. Biblickí autori vo finálnej podobe textu počítali s desiatimi Mojžišovými výstupmi.

Kľúčové slová: Sinaj, Mojžiš, výstup, desať, Ex 19–34.