Ž 2 – Blažení všetci

1a Prečo sa búria pohania?
1b a národy mrmlú daromnosti (Prečo národy snujú plány daromné?)
2a Povstávajú pozemskí králi
2b A vladári konšpirujú spolu (a vladári sa spolčujú)
2c proti PÁNOVI a proti jeho pomazanému:
3a “Rozbime ich okovy
3b a ich povrazy zhoďme zo seba!” ( a ich jarmo zhoďme zo seba!”)
4a Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva;
4b Pán ich privedie na posmech.
5a Vtedy na nich rozhorčene zavolá
5b a v svojom hneve ich vydesí:
6a “Veď ja som ustanovil svojho kráľa
6c na Sione, mojom svätom vrchu!”
7a Zvestujem PÁNOVO nariadenie:
7b On mi povedal: Ty si môj syn.
7c Ja som ťa dnes splodil.
8a Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy
8b a do vlastníctva končiny zeme.
9a Rozbiješ ich žezlom železným
9b a jak hrnce hlinené ich rozdrobíš.”
10a A teraz, králi, pochopte;
10b dajte sa poučiť, sudcovia zeme.
11a V bázni slúžte PÁNOVI
11b a s chvením sa mu klaňajte.
12a Pobozkajte syna (Podvoľte sa zákonu: )
12b žeby sa nerozhneval a vy by ste zhynuli na ceste,
12c lebo sa rýchlo rozhorčí.
12d Šťastní/blažení sú všetci, čo sa spoliehajú na neho.