Ž 39 – Modlitba v beznádeji

1

Zbormajstrovi. Jedutunovi. Dávidov žalm

2a

Povedal som (si):   „Budem dávať pozor na svoje cesty

2b

    aby som nezhrešil (svojím) jazykom.

2c

    Budem dodržiavať stráž pri svojich ústach,

2d

    dokiaľ je hriešnik predo mnou.“

3a

Ostal som nemý, v silenciu

3b

Mlčal som – bez šťastia

3c

a moja bolesť sa stupňovala.

4a

Srdce sa mi rozpálilo v hrudi

4b

a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.

4c

A môj jazyk hovoril:

5a

   „Daj mi poznať, PANE, môj koniec

5b

    i aká je ešte miera mojich dní;

5c

     spoznám, aký je krátky môj život.

6a

Hľa na pár piadí si mi dní nameral

6b

a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou.

6c

Veru, každý (jeden) vzpriamený človek je len dych. Séla

7a

Veru, ako vidina odchádza/prechádza človek

7b

Veru, len nadarmo sa pachtí a lopotí,

7c

poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.

8a

A teraz, v čo som dúfal, Pane?

8b

K tebe (sa obracia) moje očakávanie.

9a

Zo všetkých mojich neprávostí, vysloboď ma,     

9b

na posmech hlupákovi ma nevystav!                  

10a

Ostal som nemý, neotvorím ústa

10b

lebo ty si to urobil.

11a

Odním odo mňa svoje rany,                                

11b

pod úderom tvojej ruky bo hyniem.

12a

Keď trestami za neprávosti vychovávaš človeka,

12b

rozložíš ako moľ, čo má najtúžobnejšie;

12c

Veru, každý (jeden) človek len dychom. Séla

13a

Vypočuj moju modlitbu, PANE                       

13b

a k môjmu volaniu nakloň sluch                       

13c

K mojim slzavým nárekom, nebuď mlčanlivý;

13d

veď som iba cudzinec u teba,

13e

prebývajúci, ako všetci moji otcovia.

14a

Odvráť odo mňa svoj pohľad a rozveselím sa,

14b

skôr, než odídem a než ma viac nebude.“