Ž 49 – Sám seba nik nevykúpi

1 Zbormajstrovi. Koreho synov.
2a Čujte to, všetky národy,
2b počúvajte, všetci obyvatelia zeme;
3a vy všetci, prostí aj vznešení,
3b všetci vospolok, bohatí aj chudobní.
4a Moje ústa budú hovoriť múdrosť
4b a šepotanie môjho srdca (bude/sú) rozumnosti.
5a K prísloviam ucho nakloním,
5b vysvetlím s citarou svoju záhadu.
6a „Prečo by som sa mal strachovať v dňoch nešťastných,
6b (keď) zloba tých, čo mi chcú nohy podraziť, ma obkľučuje?“
7a (to sú) , čo sa spoliehajú na svoju silu
7b a chvastajú sa obrovským bohatstvom?
8a (Veď) brat nevykúpi iného,
8b ani nedá Bohu výkupné za seba.
9a Cena za vykúpenie života je príliš vysoká;
9b Naveky sa bude musieť zriekať,
10a aby človek žil naveky
10b a jamu neuzrel.
11a Veď vidí, že umierajú aj múdri,
11b rovnako hynie blázon i hlupák
11c a cudzím nechávajú svoje bohatstvo.
12a Ich hroby sú ich večnými domami,
12b príbytkami z pokolenia na pokolenie,
12c aj keď krajiny pomenovali podľa svojich mien.
13a Veď človek i v jeho hojnosti nebude tu trvalo;
13b podobá sa statku, čo hynie.
14a Taká je cesta tých, čo sa spoliehajú na seba,
14b a (tých, čo sú po nich), čo sa vo vlastných slovách kochajú. Sela
15a Ako ovce sa ženú do šeolu
15b a smrť je ich pastierom.
15c A správni budú vládnuť nad nimi nad ránom,
15d Ich podoba bude strávená v šeoli, z jeho paláca.
16a Zaiste, moju dušu Boh vykúpi,
16b z moci podsvetia,
16c lebo ma iste vezme k sebe.  Sela
17a Neboj sa, ak niekto bohatne
17b a ak sa sláva jeho domu zväčšuje.
18a Lebo v (hodine) svojej smrti nič si nevezme (so sebou),
18b jeho sláva nezostúpi za ním.
19a Lebo za svojho života požehnával si svoju dušu:
19b „Budú ťa chváliť, že si si dobre počínal,“
20a Predsa pôjde k pokoleniu svojich otcov
20b a tí už nikdy svetlo neuzrú.
21a Veď človek i v jeho hojnosti nebude chápať;
21b podobá sa statku, čo hynie.