Žalm o čase a Mária Tencerová (SŽkJ II)

Mária Tencerová a cesta múdreho srdca

V pondelok 12. novembra 2012 sa v Kňazskom seminári svätého Františka v Banskej Bystrici – Badíne zišli už na deviatom stretnutí účastníci druhého ročníka cyklu tematických večerov Slovom žalmu k jubileu. Témy prednášok boli tento raz zamerané na osobnosť Márie Tencerovej a na Žalm 90 s podtitulom Mojžišova modlitba.

Program stretnutia sa začal vo zvyčajnom čase o 19.30 v seminárnom kostole vešperami, ktorým predsedal rektor seminára vdp. Ján Viglaš. Po modlitbe program pokračoval prednáškami  v aule seminára.

Životné osudy Márie Tencerovej (1921-1960) priblížil… v historickej prednáške predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ivan A. Petranský. Tencerovú predstavil ako príklad jednej z mnohých laikov, ktorí počas ťažkého obdobia prenasledovania Cirkvi v 50. rokoch 20. storočia pomáhali kňazom v ich existenčných ťažkostiach, pričom sami riskovali životy seba samých i svojich rodín. Mária Tencerová, rodená Tužinská, žila s manželom Michalom a tromi deťmi v novobanskej osade Štále. Tu v októbri 1956 prichýlila lazaristu Ľudovíta Orieška, ktorý bol na úteku zo sústreďovacieho kláštora v Hronskom Beňadiku, kam sa dostal po „barbarskej noci“ v apríli 1950. Oriešek podľa Petranského „mal na verejnosti vystupovať ako Michalov kamarát z vojny. Každodenne slúžil sv. omšu, snažil sa pomáhať v domácnosti a prekladal literatúru z nemčiny.“ Tencerovci „Strýčka“ – ako ho sami oslovovali – ukrývali necelé dva roky, až pokým ho Štátna bezpečnosť neodhalila a neodsúdlila. Zakrátko bola za čin podvracania republiky odsúdená aj pani Tencerová. Pre svoj zlý zdravotný stav prešla niekoľko väzenských ústavov, až napokon zomrela ako 39-ročná vo väzenskej nemocnici v Prahe na Pankráci. V poslednom liste domov manželovi s nádejou na budúci rodinný život napísala: „Buď spokojný so všetkým, ako je!“ Na jej pohrebe v Novej Bani sa zúčastnili viac ľudí, ako chodilo na prvomájové sprievody.

Žalm 90 s podtitulom Mojžišova modlitba nazval prednášajúci biblista Blažej Štrba aj metaforou Čas zmôže veľa. Týmto žalmom sa začína štvrtá kniha Žaltára (90 – 106) a zároveň druhá polovica celého spisu, ktorú biblisti označujú aj ako teokratický Žaltár. Na Žalm sa možno pozerať ako na žalospev alebo ako na múdroslovný literárny žáner. Jednou z jeho dominantných tém je pominuteľnosť a smrť, ktoré sú pre spoločenstvo príležitosťou k jedinečnej meditácii o Božej dobrote. „Smrť človeka je potvrdením pre žijúceho, aby svoje dielo ukotvil vo večnom a vernom Bohu,“ povedal na záver prednášky Štrba.

V diskusii vystúpila aj pani Gizela Tencerová, dcéra Márie Tencerovej. Tá mala v čase ukývania vdp. Oriešku osem rokov, napriek tomu si tento čas živo pamätá. V krátkom svedectve o svojej matke zaspomínala aj na čas jej pobytu vo väzení: „Chorobu statočne znášala a ak ju niečo trápilo, nezaťažovala tým iných.“

Témou najbližšieho stretnutia cyklu, ktoré sa uskutoční 10. decembra 2012, bude osobnosť politika, kresťanského aktivistu a prvého veľvyslanca Slovenskej republiky pri Svätej stolici Antona Neuwirtha. Predstaví ho jeho dcéra a europoslankyňa Anna Záborská.  Predmetom biblickej prednášky bude analýza dvojice Žalmov 99 a 100 s podtitulom Svätý Boh a ďakovná pieseň.

Cyklus tematických večerov Slovom žalmu k jubileu II prebieha v Banskobystrickej diecéze ako aktivity v Roku viery a Roku svätých Cyrila a Metoda. V jeho treťom ročníku v roku 2013 budú nebiblické prednášky orientované na témy, ktoré budú súvisieť s Rokom viery.

Zvukovú nahrávku a prezentáciu z posledného, ako aj z predchádzajúcich večerov, môžete nájsť na stránke Kňazského seminára www.xaver.sk v sekcii   Na stiahnutie.

Dušan Rončák